„Na prvý pohľad ide o klasický rodinný dom, ktorý zapadol medzi okolitú zástavbu. Jeho výnimočnosť je v energetickej nenáročnosti a extrémne nízkych prevádzkových nákladoch. Ak si chcete vyskúšať pasívny dom, ako sa v ňom býva, stačí sa tam nasťahovať – aspoň na jeden-dva dni.“ (ASB ŠPECIÁL 2013)
Verejnosti sme ponúkame možnosť vyskúšať si pasívny dom na vlastnej koži
Ako sa býva pasívne?
„Na prvý pohľad ide o klasický rodinný dom, ktorý zapadol medzi okolitú zástavbu. Jeho výnimočnosť je v energetickej nenáročnosti a extrémne nízkych prevádzkových nákladoch. Ak si chcete vyskúšať, ako sa býva v pasívnom dome, stačí sa tam nasťahovať – aspoň na jeden-dva dni.“
Tento dom v pasívnom štandarde sa nachádza v rakúskej obci Kittsee, ktorá je vzdialená len niekoľko kilometrov od Bratislavy. Je navrhnutý na trvalé bývanie 4- až 5-člennej rodiny a okrem komfortného bývania poskytuje aj možnosť relaxácie. „Naším projektom sme chceli verejnosti poskytnúť možnosť vyskúšať si bývanie v pasívnom dome,“ hovorí projektant Ing. Martin Duchoň. „V dome robíme dvojročné merania teplôt v konštrukciách a vlhkosti. Je tam nainštalovaných 16 senzorov. Porovnávajú sa teploty medzi severozápadnou a juhovýchodnou fasádou, stropom a pod základovou doskou. Z týchto meraní nakoniec urobíme vyhodnotenia, ktoré budú relevantné pri ďalšom bývaní.“
Prečítajte si: Nízkoenergetické domy – stavba pre skúsených architektov
Mozog a konštrukcie
Veľmi nízke prevádzkové náklady umožňuje rekuperačná jednotka Nilan VP 18 Compact K, ktorá zabezpečuje výmenu vzduchu, ohrev a chladenie privádzaného vzduchu aj ohrev teplej úžitkovej vody. Tento „mozog“ technického zázemia dovoľuje, že pri nútenom vetraní až 80 % energie môže zostať v interiéri. Dom má aj vlastné vodné hospodárstvo. Na splachovanie WC, pranie a závlahu sa využíva dažďová voda.
Investor chcel murovanú stavbu, a tak sa hľadal materiál s dobrými tepelnotechnickými vlastnosťami a minimálnou náročnosťou pri realizácii. „Kompaktný systém poskytol Ytong a jeho výstavba trvala len niekoľko dní,“ hovorí Martin Duchoň. „Celková stavba domu zabrala necelých šesť mesiacov. Našou snahou bolo ukázať, ako rýchlo a ľahko sa dá postaviť pasívny dom. Predpokladom úspechu však bola kvalitná projektová príprava prostredníctvom ktorej sa eliminovali chyby na stavbe a všetko sa realizovalo podľa nášho zámeru. K dôležitým súčastiam patrilo aj správne napojenie prístrešku pre autá k objektu bez toho, aby vznikli tepelné mosty, ďalej správne prichytenie puzdier na žalúzie na vákuovú izoláciu ako aj riešenie výstupov na terasu.“
Izolačný materiál dodala spoločnosť Isover, s ktorou autor projektu spolupracuje už od vysokej školy, keď sa zúčastnil súťaží organizovaných touto spoločnosťou. „To bol zároveň impulz, aby som sa po škole zameral na nízkoenergetickú architektúru,“ približuje Martin Duchoň. „K zaujímavostiam tohto domu patrí aj to, že sme na obvodový plášť dvojvrstvovo lepili tepelnú izoláciu s celkovou hrúbkou 30 cm (12 + 18 cm). Pokiaľ viem, s touto hrúbkou to ešte doteraz nebolo odskúšané a použitie prinieslo do interiéru aj kvalitné akustické parametre. Na strechu sme použili izoláciu hrubú 50 cm.“
Prečítajte si: Ako sme stavali pasívny dom v Kittsee
Certifikácia overila kvalitu
Dom v Kittsee má energetickú certifikáciu, ktorá overila kvalitu projektu pasívneho domu. „V praxi to znamená prekontrolovanie stavebnej aj technickej časti tak, aby boli splnené požiadavky na vysoký komfort v lete aj v zime pri minimálnej spotrebe energie,“ vysvetľuje Lorant Krajcsovics, podpredseda Inštitútu pre pasívne domy, ktorý bol partnerom projektu.
„Kontrolujú sa jednotlivé skladby konštrukcií, riešenie detailov bez tepelných mostov a podobne. Nevyhnutným predpokladom na certifikáciu je realizácia Blower Door testu, ktorý musí dosiahnuť požadovanú hodnotu. Hodnoty sa síce kontrolujú tak či tak, ale certifikát investorovi garantuje, že jeho dom bude mať kvalitné vnútorné prostredie.“ Ako však upozorňuje L. Krajcsovics, investori to majú v Rakúsku jednoduchšie. Dobre vedená a cielená osveta a existujúce dotácie z verejných zdrojov pomohli rozvoju takejto výstavby.
„Energeticky hospodárnej výstavbe, využívaniu obnoviteľných zdrojov energie ako zdrojov tepla je výrazne naklonené aj celkové povedomie o stavbách v Rakúsku,“ dodáva L. Krajcsovics. „V súčasnosti sa už diskusia posúva k plusovým domom, teda k domom, ktoré vyprodukujú viac energie ako potrebujú.“
